Jak vznikla myšlenka celého projektu banskobystrického závodu a kdo za ním stojí?

Banská Bystrica je mesto plné športujúcich ľudí. Jej geografická poloha ponúka skvelé podmienky tak pre zimné, ako aj letné športy a bohaté športové tradície, spojené so strediskom Dukla, dávajú nášmu mestu punc istej športovej výnimočnosti. Toto sú základné logické východiská, ktoré odsudzujú projekt Banskobystrického maratónu na úspech.

Po aktívnej účasti na maratónoch v Košiciach i Bratislave sme začiatkom leta 2011 s kamarátom Miroslavom Štrbom začali rozvíjať myšlienku zorganizovania vlastného maratónu. Bolo nám jasné, že Banská Bystrica je iný geografický „kaliber“, ako rovinaté trate našich najväčších podujatí. Vzali sme, čo ponúkla, a výsledkom je 21km okruh s prevýšením cez 60 m a rozdielom výšok cez 200 m, ktorý vedie výlučne centrom a širším centrom „Perly Pohronia“.

V meste, plnom ľudí nadšených pre pohyb, bývajú takéto idey takmer samonosné a ako sme sa začali projektom serióznejšie zaoberať, postupne sa tým rozširoval o ďalších ľudí. Vo finálnej podobe sme pripravili podujatie v rozsahu celého medzinárodného maratónskeho víkendu! Voľba termínu padla na 22. – 23. 9. 2012, kedy je na strednom Slovensku ideálne bežecké počasie bez veľkých klimatických výkyvov.

Sobotňajšia časť bude patriť detským disciplínam, pretekom lezúňov, behu mamičiek s kočíkmi a ostatným kultúrno – športovým atrakciám, ktoré by mali do Banskej Bystrice prilákať celé rodiny.

V nedeľu prídu na rad hlavné kategórie – maratón, polmaratón, barefoot polmaratón, štafeta polmaratón. Cieľ je minimálne 1 000 bežcov na štarte, hlavná výhra je osobný automobil.

Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že som horlivý (nie radikálny) propagátor „prirodzeného“ prístupu k behu, životu a pohybu. Špičkou ľadovca a jedným z vonkajších znakov je to, že behám aj bosý. Pre mňa bola myšlienka zaradenia disciplíny polmaratónu naboso absolútne prirodzená a ukazuje sa, že táto kategória robí celé podujatie atraktívnejším a v istom zmysle unikátnym. Celá polmaratónska trať je mestský okruh, ktorý sa beží po kvalitnom asfalte, takže povrch by nemal byť prekážkou ani pre bosobežeckých „začiatočníkov“.

Je půlmaraton naboso světovou premiérou nebo jste si vzali příklad z jiné akce?

Ako to už býva, domnievali sme sa, že sme objavili Ameriku – a tak celkom sme ju neobjavili… ale objaviteľské nadšenie nám nechýbalo. Príklad sme si rozhodne nebrali a keď sme nad koncepciou bosého polmaratónu začali premýšľať, vychádzali sme z predpokladu, že táto kategória by mala byť poctou čistému a prirodzenému prístupu k behu, ponúknuť alternatívu. Zachytili sme správy z rôznych podujatí vo svete, kde naopak účasť bosých pretekárov zakazujú – tak sme sa rozhodli vypísať disciplínu výhradne pre nich ;).

Preteky pre bosobežcov samozrejme fungujú v celom svete, len pod hlavičkou Barefoot Runner’s Soci­ety(v partner­stve s ktorou organizujeme aj naše podujatie) ich je pekná kopa, dovolím si ale tvrdiť, že oficiálny Barefoot halfmarathon na medzinárodne certifikovanej trati výhradne pre bosých pretekárov organizujeme ako jediní.

Takže áno – ide o svetovú premiéru! (pre istotu sme si pravdivosť tohto tvrdenia neoverovali – načo si kaziť radosť?)

Dokážeš odhadnout, kolik bosoběžců by se mohlo postavit na start?

V tejto chvíli je v kategórii barefoot polmaratón prihlásených 5 bežcov, vrátane mňa samého. V Čechách a na Slovensku žijeme tak trochu mimo obrovský boom, ktorý fenomén bosého behania a behania v minimalistických topánkach zažíva v Amerike a Západnej Európe. Na jednej strane to z bosobežcov robí „exotickú minoritu“, na strane druhej nám to umožňuje držať si odstup od celej marketingovej bubliny, ktorá to sprevádza.

Odhadujem, že na štart v kategórii sa postaví 50–60 bosobežcov, vrátane účastníkov zo zahraničia. Barefoot Halfmarathon bude jednoznačne jedinou dedikovanou udalosťou tohto typu v Európe.

Mohou startovat v této speciální disciplíně i běžci v pětiprsťákách nebo jen „čistí“ bosoběžci?

Účastníci, ktorí sa postavia na štart v päťprsťákoch, sandáloch alebo iných minimalistických topánkach, budú hodnotení v kategórii klasický polmaratón, resp. Maratón – spolu s ostatnými obutými bežcami. Topánka je topánka, bez ohľadu na to, aká. Dôležité predsa nie je, v čom beháme, ale ako beháme ;).

Jak ses dostal k bosoběhu ty a jak dlouho již bosoběháš?

Bosobehám od roku 2009, popri tom behám a chodím tiež v päťprsťákoch a inej minimalistickej obuvi, mám i niekoľko vlastnoručne vyrobených sandálov. V minimalistickom dizajne mám dokonca aj topánky k obleku, takže v bežnej obuvi s vyvýšenou pätou mám pomaly problém chodiť a necítim sa v nej pohodlne.

Jedným zo spúšťacích mechanizmov bola u mňa kniha Born to Run – v čase keď v USA vyšla, tu o nej nikto nechyroval. Po jej prečítaní som pochopil, že má dôležitý „zápalný potenciál“, ktorý za oceánom spustil celé hnutie návratu ľudí k behu ako takému. Podotýkam, že tu nejde o fenomén behania naboso, ale o význam a prínos behania ako takého. Behanie prirodzeným spôsobom bol logický dôsledok – tam ma priviedli vodítka z knihy a iné odborné práce.

Jak dlouho ti trvalo, než ses propracoval k tomu, že jsi zvládl bos půlmaraton? Jakou nejdelší vzdálenost jsi dosud bos v závodě či tréninku běžel? A běháš bos i v zimě?

Asfalt, na ktorom sa väčšina mestských behov behá, je pre bosobežca jedným z najmenej komplikovaných povrchov. Na polmaratónsku vzdialenosť sa dá natrénovať pomerne rýchlo, je to o schopnosti uvoľniť sa a nechať telo robiť jeho prácu. Mýty o potrebe zhrubnutej kože na chodidlách sú nezmyselné. Všetko je to o neurologickej adaptácii.

Slobodný prirodzený beh nie je o nejakom otroctve cieľov – prioritný je samotný proces. To, čo nás obohacuje a napĺňa, je činnosť sama o sebe, praktizovaná s dostatočným zanietením. Behať optimálne a behať bosý optimálne vyžaduje schopnosť sústredeného uvoľnenia, vtedy maximalizujeme výsledný efekt. To, ako dlho dokážem v tomto režime zotrvať, determinuje moju schopnosť optimálneho prežitku blízko hranice vlastných možností.

Najdlhšie úplne bosé behy behám na úrovni cca 2 hodín, viac nie. Vzdialenostne to bude asi ten polmaratón, nie všetky behy mám zmerané a zaevidované. Výsledný čas alebo vzdialenosť beriem vždy ako druhoradé a o kvalite zážitku vypovedajú len veľmi sprostredkovane. Behať v otroctve budúceho cieľa znamená riziko obete optimálneho prežitku prítomnosti – a svoj život nežijeme v budúcnosti, však? ;)

Niekedy chodím bosý celé dni a neberiem to ako nejaký tréning, ani na samotný bosý polmaratónsky pretek som sa špeciálne nepripravoval. Snáď jedinou výzvou bolo, že trať som nepoznal a nemal som predstavu o kvalite povrchu… nie je asfalt ako asfalt.

Behám bosý aj v zime, pri teplotách pod nulou robím behy na úrovni 30 minút. Najväčším nepriateľom bosého behania v zime v mestských aglomeráciách je priemyselný posyp. Príchod posýpacích áut väčšinou končí moju bosú sezónu. Vtedy napríklad ocením moje päťprsťáky alebo inú obuv, ktorá zredukuje kontakt nôh s chémiou.

Doporučil bys nějakou přípravu běžcům, kteří se pro běh naboso nadchli a chtěli by si půlmaraton v Banské Bystrici zaběhnout, ale nemají dosud s během naboso žádné zkušenosti? A co úplní běžečtí nováčci? Co bys jim doporučil? Nějakou literaturu?

Ľudia sa väčšinou niekde dočítajú, že ako náhle sa vyzujú, budú behať správne – ale to je ďalší mýtus. Navyše, ako to už býva, instantné návody fungujú viac alebo menej obmedzene. Treba si uvedomiť, že každý z nás je individuálny, má špecifické držanie tela, inak zapája určité štruktúry a každý máme iný optimálny pohybový vzorec.

Základom všetkého je uvoľnenie – schopnosť uvoľniť sa, ktorá súvisí s dýchaním, ovplyvňuje celú biomechaniku behu a umožňuje plnú propriocepciu. Žijeme v modernej civilizácii, kde najväčšou výzvou je objaviť a pocítiť vlastné telo a jeho signály.

Zjednoduším to a vrátim sa k otázke – odpoveď je áno, úplní bežeckí nováčikovia môžu behať hneď naboso, je to to najlepšie, čo môžu urobiť. Len treba ego nechať doma vždy keď vybiehame. Nie je múdre predpokladať, že sa prvýkrát vyzujem a odbehnem 10 km. Chodidlá nám vždy pošlú jasný signál, keď sa blíži hranica. Je to zariadené múdro, pretože citlivé chodidlá nás nepustia ďalej, kde by mohlo hroziť zranenie iných štruktúr nohy, napríklad achilovky. Vzdialenosť i rýchlosť budujeme postupne, s ohľadom na možnosti svojho tela – v tom je hlavný rozdiel oproti behaniu v tlmených topánkach.

„Klasické“(rozumej: používané posledných cca 40 rokov, čo je podľa výrobcov obuvi asi najdôležitejších a jediných správnych 40 rokov v histórii ;)) bežecké topánky sú ako stroj času – umožnia aj nepripravenému človeku bežať ďalej a rýchlejšie, ako by bol schopný bez nich. Za to, že nás prenesú do našej ďalekej bežeckej budúcnosti, platíme daň, ktorou je trvalé zotrvanie v tejto nepripravenosti. Ďalšie instantné riešenie v štýle modernej civilizácie.

Keď sa dostaneme späť k bosému polmaratónu, platí: telo vám povie, kedy ste pripravení. Ako som už povedal‘, literatúra funguje len v obmedzenej miere. Vidím jej prínos skôr v motivačnej zložke, definitívne končí za dverami, keď vybehneme. Beh si treba odbehnúť, nedá sa načítať. Tiež tvrdím, že behať sa nemusíme učiť a ani sa to nedá. Môžeme maximálne skúmať aspekty vlastného optimálneho pohybového vzorca a pokúsiť sa ho objaviť/vyvolať. Definitívne je však všetko v nás, potrebná je len aktivácia. V súvislosti s tým pozerám mierne skepticky na komercionalizáciu behu a programy, ktoré za peniaze učia behať. Je to podvod.

Znáš nějakého známého běžce (kromě sebe a Bikily), který propadl běhání naboso?

Nepovažujem sa za známeho bežca ;). Žijeme v zvláštnej dobe pseudocelebrít a polopravdivých príbehov a tak ako ja nie som známy bežec, tak dobre vieme, že Bikila neprepadol behu naboso. Začal behať v dobe keď na topánky nemal a maratón vyhral bosý tiež zhodou náhod (notoricky známy príbeh) a väčšinu kariéry odbehal v topánkach. Faktom je, že väčšina úspešných bežcov zaraďuje v tréningu behy naboso a asi to tak kvôli niečomu bude.

Opovrhuješ jako bosoběžec minimalistickými botami nebo je střídáš s běháním naboso?

Nie je dôležité v čom beháme, ale ako beháme. Neopovrhujem minimalistickými topánkami ani žiadnymi inými. Používam také ktoré minimálne bránia mojej prirodzenej biomechanike. Unikátne sú fivefingers, pretože majú separátne prsty – tie sú podľa mňa asi najbližšie tomu ako to má byť. Príroda mala dôvod, prečo nám nadelila 5 prstov. Skúšam ale aj iné typy topánok s dobrým pocitom.

Čo spochybňujem, je používaná terminológia a nejaké marketingové separovanie takejto obuvi od ostatných bežeckých topánok. Topánka je topánka, minimalistická alebo klasická, to je všetko.

Každý nech behá v tom, čo mu vyhovuje – dámy predovšetkým v tom, čo dobre vyzerá ;)

Peter Fabok

• běžec z Banské Bystrice. Jeden z otců projektu banskobystrického maratonu, propagátor přirozeného přístupu k životu, běhu a pohybu, samozvaný Barefoot Ambassador
• nar.: 29. 5. 1976 – Myjava
• bydliště: Banská Bystrica/Praha
• stav: ženatý (manželka Tereza)
• děti: Stella, Viktorka
• sportovní minulost: závodně basketbal (10 let)
• aktivity: běh/bosoběh, Marathon Banská Bystrica, vzdělávací a publikační činnost, plavání – certifikovaný tre­nér

WEB ZÁVODU