Ahoj, existuje nějaká knížka od Lydiarda v češtině ?

ne, maximálně něco tady pohledej na foru.

mohl byste někdo popsat Lydiardův systém ? Předpokládám, že jde o předsezónní /zimní/ přípravu s tím běháním na nízké tepy ? Spíš mě jde o to, na jakých tepech běhat a jak dlouho by ten daný trénink měl trvat ? U těch tepů má jít o nějaké % z maximální tepové frekvence nebo se běhá jednoduše na např. 130 tepů třeba 1,5 hodiny ? Ale všeobecně se mají trénovat všechna tepová pásma, tak jak ty tréninky rozfázovat ? Vím, že otázek je hodně, nebo máme v češtině nějakou obdobu toho systému tréninků, doporučte prosím něco kvalitního :) (hlavně co bude fungovat :)) L.

>> LiNo, 09. 07. 2012 22:31:47

Lydiarda sme diskutovali vela krat, snad by sa to dalo najst

Lydiard nie je predsezonna priprava, Lydiard je celkovy komplexny system pocas 12 mesiacov kde sa striedaju rozne faze treninku s cielom pripravit bezca na maximalne mozny vykon jeden den v roku, Lydiard trenoval olympijskych vitazov a to bolo v case ked sa behanim nedali zarobit peniaze a preto bezci nevymetali rozne $$$ putaky pocas roku a sustredili sa na kvalitny systematicky trenink koli jedinemu cielu, na zavody chodili len ako na testy treninkoveho procesu a ako kvalitne treninky. Lydiard trenoval v dobe ked elektronika pre bezca este neexistovala takze sa nebehalo podla tepu ale podla casov a podla usilia a mal svojsku stupnicu ako sa to usilie subjektivne posudzovalo. zaklad je vediet co je tvoje zavodna trat, pretoze v poslednych 3 mesiacoch pred velkym zavodom sa trenink zacal odlisovat podla discipliny ale minimalne prvych 6 mesiacov behali vsetci spolu, specialista na 800 m spolu s maratoncami, pricom Lydiard dosiahol najlepsie vysledky so specialistami na 5 km a jeho system aplikoval ako seftrener vo Finsku, kde Fini vyhravali potom 1500, 3k steaple, 5 a 10 km (Viren)

Pocas dlhej aerobnej pripravy islo o to nabehat co najviac km v stritkne aerobnom pasme pricom sa behalo vacsinou v kopcoch a behalo sa vo vsetkcyh aerobnych pasmach teda od velmi pomalych az po takmer ANP. Tento zakladny princip plati stale doteraz a tak behaju aj vsetci v KEN a ETH atd

az na najvyssiu mieru rozvinuty aerobny system potom sa nalozilo kratke obdobie anaerobnej zlozky vacsinou vo forme usekov v rychlosti hlavnej zavodnej trate, Lydiard to mal velmi vypracovane avsak nemal uz tak jednoznacny uspech s maratoncami kde posledna priprava na dolezity maraton vyzaduje nieco ine ako anaerobne intervaly pre strednotratiarov a to Lydiard nedotiahol do konca kedze sa sustredoval na ine trate..

Princip tiez hovori ze spravny trenink dokaze rozvijat aerobne schopnosti donekonecna dlhe roky pokial sa ten proces neprerusuje neustale anaerobnymi fazami, co zdoraznoval aj tak ze aerobna faza je pre tych co potrebuju naozaj bezat dolezite preteky kazdy rok len 6–9 mesiacov ale ak mozes rok vynechat tak to potiahni 18 mesiacov a ako to Viren ukazal tahal to 42–48 mesiacov medzi dvomi OH.

Podla HR sa naj;lepsie orientuje podla systemu Dr Maffetona, edna dobra aplikacia boli uspechy v dlhom triatlone – Hawai – Mark Allen

>> rudo, 09. 07. 2012 23:01:57

Přeloženo do srozumitelné češtiny – běhej víc, 120 km měsíčně je směšně málo – dostaň se POSTUPNĚ aspoň na 300 km měsíčně, tempem max. 5:00 min/km, raději pomaleji 5:30 – 6:00. I špičkoví mílaři běhají 500 km měsíčně, často mnohem víc. O maratóncích ani nemluvě.

Nesnaž se trénovat podle Lydiarda, Maffetona nebo Canovy. Jejich tréninkové programy jsou stavěny pro elitu a jejich aplikace na hobíky je problematická. Neexistuje žádné ideální tréninkové tempo, zázračné výběhy kopců, délky intervalů nebo posilovací cvičení. Naopak existuje přímá úměra mezi výkonností a naběhanými kilometry.

>> mulisak, 09. 07. 2012 23:21:10

zrozumitelna cestina mi moc nejde ked uz sa snazime Lydiarda zrozumitelnit, tak v bezeckom svete sa Lydiard spaja s pojmom : 100 mil za tyzden co sa rozne nespravne interpretovalo, Lydiard to dotiahol na ten objem a po kratkom pokuse s vyssim objemom to zavrhol, ale nedal tomu cas na adaptaciu podla mna ukoncil v tom vyskum predcasne, Lydiard povazoval 100 mil pre trenovaneho vytrvalca za optimalny treninkovy objem pricom navyse k tomu objemu este pridaval ranajsie regeneracne behy v trvani do 1H, z toho hladiska potom ten objem vyzera uz trosku inak : 161 km trenink + 5×(10–12k) rege a dava to tych 200–220 km do tyzdna co behaju subelitny maratonci (2:09–2:15) napriklad v australii. Kedysi napriklad na NZ Lydiardovi nepriami odchovanci skusali behat aj ovela vyssie objemy napriklad tahali mesiace s objemom 150–200–300 mil do tyzdna, treba si to preratat do km, v praxi behali kazdy tyzdne 7D ultra, ovsem tych 300 mil do tyzdna ten pokus nedopadol dobre zjavne koli velmi nevhodnej strave, vtedy sa nad stravou az tak nespekulovalo (fish and chips a akesi energeticke napoje co kradli z domovov dochodcov pre tych co nemohli hryzt) a bezec skoncil v stave permanentnych krcov z mineraloveho nedostatku, NaCl v strave vytlacala dolezitejsie minerali)

Chcem tym pobvedat ze tych 100mil bola len taka prvotna orientacna hranica ziadne magicke cislo cez ktore sa nedalo ist a v sucastnostiu sa behava daleko viac. Pre zaciatocnikov to potom Lydiard adaptoval zmenil mile a km na bezecky cas kedze pre pomaleho zaciatocnika by nabehanie 100 mil trvalo 2×-3× tolko behacieho casu ako pre elitneho bezca a zaciatocnikov viedol podla nabehanych hodin do tyzdna, system bol jednoduchy – akokolvek pomaly poiskaldaj akokolvek nabehany cas kazdy tyzdne tak aby si to dotiahol na pozadovany casovy objem a potom do dlhu dobu udrziaval.

>> mulisak, 09. 07. 2012 23:21:10

souhlas :)

>> mulisak, 09. 07. 2012 23:50:17

prave na suvislosti medzi vykonnostou a nebhanymi km je postaveny Lydiard, ktory svoj system neskor pre hobikov prisposobil. Nebyt Lydiarda, tak sa hobikom stale forsiruje nazor behania len kvality alebo len intervalov, ako sa to obcas objavi od vyskolenych trenerov alebo v mediach v systemoch – napriklad ako behat zavody a vobec netrenovat alebo ako behat maraton a trenovat len 3× do tyzdna a podobne.

Lydiard predstavuje prave system – bezecke vykonnost == nabehane km.

Maffeton to dalej upravil pre hobikov – a Maffeton je prave pre hobikov vobec nie pre elitu tak ze aby zvladli nabehat km a boli nuteni do rozumneho tempa tak im nanutil kontrolu cez HRM – strazenie tepu a tak im umoznil behat denne a viacej, cize prave pre hobikov ktori sa sami seba klamu ze tempo v treninku zvladaju donutil behat pomalsie a tym im umoznuje behat viacej.

Canova je sice pre elitu, ale Canova je len specificky aplikovany Lydiard pre podmienky elity a pre maratonsku vzdialenost, takze zase nic nove pod slnkom a eliota pod Canovom sa nesnazi behat malo menej casto atd takze stale v ramci rovnice – nabehane km == vykonnost, ovsem do tej rovnice ked treba behat za 2:04 pristupuje pocet km v urcitych specifickych tempach.

Prave hobik potrebuje pochopit zakladne Lydiardove systemy inak ide neustale do slepych uliciek a hromadi chyby na chyby

>> rudo, 10. 07. 2012 22:32:22 Prave hobik potrebuje pochopit zakladne Lydiardove systemy inak ide neustale do slepych uliciek a hromadi chyby na chyby

jak to mám „sakra“ pochopit, když je to všechno v angličtině :)))))

www.runbayou.com/…rLydiard.pdf

>> rudo, 18. 08. 2012 02:38:12

díky :)

Vzhledem ke své jazykové negramotnosti a k tomu, že translator mi text překládá do indiánštiny zeptám se zde přítomných co jste uvedené PDFko četli. Asi tak na začátku 3/3 je kapitola s názvem The Actual Schedule a zde pod odstavcem označeným 1, je dvoutýdenní tréninkový plán. To je plán, jak by to mohlo vypadat v základním přípravném období??

>> r4d3k, 19. 08. 2012 12:20:40

ano

>> forest, 19. 08. 2012 13:30:54

díky

>> r4d3k, 19. 08. 2012 12:20:40

ano aj nie

je to pre skusenych dlhorocnych bezcov, ktori su prave po narocnej zavodnej sezone a po kratkom odychu a zacinaju budovat pre nasledujucu sezonu a tuto fazu budu casovo natahovat az dovtedy kym im nezacne obdobie ktore sa pocita zpatne z buducorocnej hlavnej zavodnej sezony, cize napriklad ak na buduci rok ma hlavny zavod 15.8. a sucet roznych pripravnych faz je 6 mesiacov vratane ladiacej na preteky, tak priprava zacne 15.2, a dovtedy sa beha ten 2 tyzdnovy zakladny plan co moze trvat individualne 2–4 mesiace. Ovsem ten plan je dost narocny na objem a schopnost regenearcie, naozaj to nie je plan pre zacoatocnika aleno nizkoobjemoveho hobika a pomedzi to sa nezavodi.

http://www.nzonscreen.com/…the-run-1979

1979 arthur lydiard a jeho bezci video

odporucam specialne minutu 6,

to je to co sa v Lydiardovom programe nazyva hill phase = hill bounding, specialne cvicenie poskokovych odrazov do kopca, pre tych co nevedia angl, doraz je na pracu kolena prednej nohy – dopredu a dohora a na pracu v clenku pri dopade a odraze.

Beha sa v kopcoch cely rok, kazdy den ak su k dispozicii ale hill phase je specialna perioda asi 4 tyzdnov kde sa robia tieto skokovo odrazove cvicenia do svahu ako priprava noh pred 6 tyzdnovou fazou behania intervalov na drahe, aby sa na drahe behalo technicky spravne so silnymi nohami a peknym vedenim predneho kolena a dokladnou dvojitou pracou v clenkoch.

Tiez je dobre si vsimnut ze behaju bezne do strmych kopcov ale aj to ako zbiehaju cim strmsie kopce dolu napriklad uplny zaver co vyzera ako beh dolu sopecnym kraterom

1984 video

http://www.nzonscreen.com/…t-track-1984

>> rudo, 19. 08. 2012 23:54:01

Ten seběh v závěru je úchvatný. Ostatně jako celá krajina ve které Foster běhá.

Zaujalo mě také, že si hned po doběhu chladí nohy studenou vodou. Také jsem zjistil, že mi to dělá velmi dobře, ale nebyl jsem si jistý, zda je to dobrý nápad. Co vy na to?

>> JuroR, 20. 08. 2012 18:20:49

studenou vodu na nohy si dávám na konci sprchy po doběhu prakticky vždycky- na regeneraci je to určitě dobré. Někteří elitní běžci, pokud vím, používají i ledovou vanu.

líbilo se mi jak řekl, že pokud to je dobré pro dostihové koně po závodě (chlazení nohou), tak to musí být dobré i pro něho.

chladenie horucich svalov hned po vykone je dobra vec, tak ako to robil je dobre podrazdenie chladom striedavo vzdy 1 nohu, chladil len od kolena dolu. Ked sa sadne do ladoveho potoka alebo sa stoji v jazere atd, uz je to pre mna podozrive, podchladzovanie bedroveho klbu panvy a spodnej casti chrbtice by som neodporucal a vsimol som si ze niektori atleti ktori to praktizuju mavaju chronicke problemy napriklad s uponom hamstringu na zadku

ochladit zdrave nohy bez zranenia hned po behu je dobre, ale pouzivat chladenie na potlacenie bolesti akutneho alebo vlekleho zranenia podla mna nie je vhodne.

to druhe video z roku 1984 ma aj druhu cast ktora sa objavi k dispozicii po dohrani prvej a v nej su treninkove principy a treninkovy tyzden pekne niekolkokrat zhrnute a vysvetlene, velmi odporucam

Chladenie svalov po treningu, najma dolnych koncatin je zname uz najmenej 80 rokov. Je beznou sucastou regeneracie spickovych bezcov, ale aj amaterov. Obycajne sa robi v dnesnej dobe tak, ze sa naplni nadoba vysoka 70cm az 1m studenou vodou a prisype sa do nej kybel ladu. Bezprostredne po treningu sa postavis do nadoby (moze byt sud, ci smetiak – cisty) a stojis v tejto ladovej vode cca 10min, nasledne absolvujes normalnu sprchu a strecing. Ked som to robieval pravidelne, nemaval som zranenia a regeneracia bola omnoho rychlejsia po tazkych treningoch. Paula Radcliffe bola znama tym, ze si naplnila vanu ladovou triestou a ponorila sa do nej az po ramena na 5 az 8min. Na hlave mala capicu a na rukach rukavice. Vravela, ze tohto kupela sa vzdy bala viac, ako toho najtazsieho treningu. Aj po dobehnuti jej najrychlejsieho maratonu (2:15) povedala, ze za chvilu ju caka ta natazsia cast – ladovy kupel.

Mimochodom, aj dvojnasobny OH vitaz Mo Farah vyuziva kryokomoru, ci skor kryoterapiu (celotelove extremne ochladenie az na –120 stupnov na 2 az 4 minuty) a to pravidelne. Osobne som to vyskusal mnohokrat a nemozem si to vynachvalit. Neexistuje nic (legalne) ucinnejsie na posilnenie imunity, urychlenie regeneracie a vyhybanie sa zraneniam.

>> Mato, 21. 08. 2012 10:23:29

Ako si to v praxi robil? Dokazem si predstavit, ze by som si nachystal sud vody pri dome, ale napustat ho vzdy pred treningom, no asi by som sa k tomu dostal i tak len cez vikend, zmysel by to malo asi po zvycajne tazkom treningu v sobotu rano. Ale este k tomu aj kybel ladu? Nestaci ta teplota co ma voda zo studne?

Len tak narychlo uvazujem, teplotu tej vody som nemeral. Ale bude podstatne studensia nez ta z vodovodu, mozno sa vyrovna vodovodu s ladom.

Kurnik, ze ja som nezakopal nejaky sud do trativodu na dazdovu vodu, takto z toho bude dalsi kram na zahrade… 

>> SlavoK, 21. 08. 2012 11:53:50

Obycajny kontajner na pradlo zo supermarketu (bez vetrakov, za $15). Mozno to bol podla vyrobcu kos, ale mali to pri kosoch na pradlo (v USA, kde je vsetko velke, „supersized“). Postavil som ho do sprchy/vane, napustil studenu vodu (pocitam, ze nemala viac ako 12 stupnov), naplnil do 2/3 a prisypal lad. Ked som sa do toho postavil, siahala mi tesne pod citlive partie, obcas vyssie. Vacsinou sa mi chcelo pri uvodnom soku kricat, teda nic prijemne. Ale fungovalo to…

Moja zena to absolvovala na univerzitnom campuse, kde na to mali specialnu miestnost so sudmi a velkokapacitny vyrobnik ladu. Co ma sokovalo bolo, ze vela jej kolegyn z teamu si do toho aj cupli. Nikto z toho neochorel, nemal problemy z chrbtom ani nic podobne. Ani na inych skolach, ci u inych atletov som podobne problemy nezachytil, Prave naopak, vyhybali sa im. Len sa potom treba prezliect a osprchovat. Co sa tyka chronickych zraneni, tam chlad sam o sebe nepomaha…

Samotna studena voda zo studne asi nebude stacit – dost rychlo sa telesnym teplom ohrieva. Treba do nej pridat nejaky ten lad, ak nemas pri dome vysokohorsky potok. Teplota medzi 4–6 stupnami by mala byt idealna…

v tych 3 videjkach, bola ta scena s ochaldzovanim noh snad najmenej zaujimava a najmenej dolezita.

ale ked uz sa tolko o tom, australsky instutut sportu pouziva teraz metodu 2 min v studenej kadi a 2 min v horucej kadi a strieda sa to a ma tiez bazeniky s rychlo prudiacou vodou, kde uz vznikaju ine efekty, nesuvisiace s chladom.

Pri posudzovani ochladzovania je treba si uvedomit ze je rozdiel okamzity vysledok – schopnost bezat zase zajtra tazky trenink a dlhodoby vysledok, ked po rokoch sa mi zacnu objavovat kostne klbove slachove zranenia alebo nezacnu. Ak niekto pouziva proceduru 5 rokov a az po 5 rokoch zacne mat seriozne problemy, nemal by jednoducho povedat ze to je z niecoho ineho ved 4 roky z toho problemy neboli. Paula Radcliff v poslednych rokoch beha zo zranenia do zranenia, rovnako vidim opakovane choronicke problemy s niektorymi chodcami.

Ja verim metode kde ochladenie trva 10 sekund a nie viac.

Inak si tiez reba uvedomit ze mnoho elitnych sportovcov chaldenie nepouziva, nielen preto ze ho nema k dispozicii, vo videjkach z KEN-ETH treninkovych taborov nie su ziadne sedacie seansy v horskych potokoch a ziadne kryogenne komory ani lad z ladnicky, naopak mozme skor vidiet trenink aj v horucave na slnku v dlhych gatiach a okamzite oblecenie ak sa behalo len v trenkach.

stretol som sa s rezimami kde sa medzi treninkovymi fazami v jednom dni udrzuju nohy v teple a nic sa nechladi, niekolko vrstiev gati, hrube deky a podobne.

Kazdy si zrejme musi na sebe vyskusat comu veri a po rokoch si to sam pre seba vyhodnotit.

>> rudo, 21. 08. 2012 22:03:03

rudo, toto nie je o viere, ale o vedecky preukazanych ucinkoch kratkodobo posobiaceho chladu, ci dokonca extremneho chladu. Je o tom spusta vedeckych clankov s referenciami a peer reviews. Staci sa informovat… Ad Paula Radcliff a jej zranenia – taha jej na 40, je po dvoch detoch a viac ako 20 rokoch extremneho treningu. Malokto vo vrcholovom sporte mal take stastie mat taku dlhu a uspesnu karieru. Nech mas akekolvek prostriedky na regeneraciu, tak dlhodobe zatazovanie extremnymi davkami skratka nevyhnutne musi zanechat trvale zmeny na pohybovom aparate. To nezmeni ani chlad, ani teplo, ani nic ine. Dobra regeneracia Ti iba oddiali nevyhnutne problemy…

Ad Kenania – opytaj sa trenerov posobiacich v Keni, s kolkymi predsudkami, poverami a prezitkami sa tam musia potykat kazdy den (jeden usmevny – mnohi Kenania, aj vrcholovi borci – veria, ze behanie v dazdi Ti privedie zapal pluc, lebo sa Ti dostane do pluc voda… tak mnohi v dazdi nebehaju…). Takze ich obliekanie sa, ci vyzliekanie, by som nesledoval doslova. Skratka to tak robia, lebo su na to zvyknuti.

Ryan Hall je dalsi priklad chladica, na kazdom videu vysedava v horskych potokoch, na OH maratone vzdal koli zraneniu hamstringu.

Verit v urcite studie a nazyvat ich vedou je vecou specifickej viery

Kazdy za seba a kazdy pre seba a kazdy si sam nesie dosledky

>> rudo, 22. 08. 2012 11:24:27

Vírou je spíše neobjektivní spojení dvou jevů a nazvání to pravdou.