Úplne iná situácia nastáva v neštandardných podmienkach, napríklad na zamrznutom klzkom povrchu. Tu hovoríme o idealizovaných podmienkach, kde všetky karty proti nám drží v rukách elementárna fyzika.

Na ľade sa šmýka a o tom, ako z toho vykorčuľujeme, rozhoduje rovnováha. Platí pritom, že čím lepšia forma, tým stabilnejší sme v našom pohybe. bežecký cyklus je o fázach, pričom v každej z nich je zákadom efektivity rovnováha. Čím viac sme pri pohybe vybalansovaní, tým menej energie nás stojí neustále obnovovanie tejto rovnováhy – pokiaľ nazveme beh kontrolovaným pádom, potom tým menej energie je potrebné vynaložiť na kontrolu.

Čokoľvek nahodilé a nečakané, ako trebárs pošmyknutie sa, vyžaduje nárazový záber. Tak ako podnet, aj reakcia sa vymyká spod kontroly a zaužívaného automatizovaného pohybového vzorca. Energetická náročnosť pohybu mimo vzorec stúpa exponenciálne. Mozog má mechanizmy na zvládnutie množstva situácií, hovoríme však o ťažkom luxuse v hospodárení s energetickým fondom.

Preto prvým dôležitým prvkom optimálnej bežeckej techniky je kontrola. Máme radšej keď na kontrole rovnováhy pracuje viac malých svalov, než veľké svaly – toto súvisí s energetickou náročnosťou. Subtílne posturálne svalstvo pracuje s neporovnateľne menším príkonom, navyše rovnomerne rozloženým počas celého trvania pohybu. Rovnako tak je rozložená i záťaž.

Prácou na optimálnej technike behu posilňujeme automatizovaný pohybový vzorec, kde masívne nasadenie veľkých svalov pridáva dynamiku a zrýchlenie, keď je to nevyhnutné. Našim cieľom je optimalizovať svoj beh a dosiahnuť čo najvyšší výkon s čo najmenšou námahou.

Nesúhlasím s tradičným tvrdením, že každý kilometer sa počíta. Každý “správny” kilometer sa počíta a každý “nesprávny” sa odpočíta dvakrát. Optimalizovať kontinuálne bežecký cyklus ako celok je takmer nemožné. Cesta vedie cez pochopenie jeho fáz a harmonizáciu celku prostredníctvom každej jednej z nich, spätnú validáciu celkového progresu a opätovnú atomizáciu a sústredenie sa na najsubtílnejšie aspekty pohybu. Toto je KAIZEN princíp v kocke, ktorý je platný pri osvojovaní si akejkoľvek zručnosti.

Je jednoduchšie vylepšiť jednu malú zložku pohybového cyklu ako cyklus ako celok. Môžeme si pritom byť istí, že pokiaľ takto jednu po druhej optimalizujeme všetky zložky, pozdvihnutie celku je zaručené. Sústrediť sa v konkrétnom čase na jednu vec je možné.

Pokiaľ sa bavíme o rovnováhe a kontrole, bavíme sa o posturálnom svalstve. Zamerať sa na zlepšenie týchto zručností znamená hľadať cesty ako aktivovať a používať tieto svaly. To nenabeháme. Neustále opakovanie “chybného” cyklu len posilňuje jeho automatizáciu a prehlbuje nerovnováhu. Na optimalizáciu jednotlivých premenných pohybového vzorca potrebujeme dedikované aktivity.

Uvoľnenosť ovplyvňuje postoj, ten ovplyvňuje rovnováhu a rovnováha ovplyvňuje efektivitu. Spätne sa dostávame k základnému predpokladu prirodzeného a radostného behu – uvoľnenosti.

Maximálna propriocepcia a uvedomenie si rozloženia vlastnej hmoty v dynamike pohybu sú možné iba pokiaľ sme uvoľnení. Optimálne vymedzenie sa voči gravitácii je kvintesenciou kontroly a efektívnosti pri behu.

Uvoľnenná kontrola je to, čo nám umožňuje bežať po ľade bez obáv.

Pozn.: Text převzat se svolením autora z jeho blogu Barefoot ambassador.