Představujeme slovenské maratony (3.díl)

Podvihorlatský maratón, Michalovce

Je to ďalší z jarných maratónov. Tiež prešiel zmenami trate, pridaním polmaratónu, neskoršie aj in-line korčuliarmi. Menili sa i miesta prezentácie, občerstvenia = nuž treba sa prispôsobiť možnostiam.

Tento maratón tiež prežil svoju krízu, prestávku…uvidí sa, ako to bude ďalej. Bolo by škoda aby zanikol celkom, tak ako sa to stalo Vranovskému maratónu ktorý som už nestihla.

Ak by som mala hodnotiť, aj trať, aj občerstvenia sa nevymykajú z priemeru, ale buďme vďační aj za to.

Bežcov – maratóncov nebýva veľa a tak, pokiaľ nebežíte s niekým rovnakým tempom, cítite sa stratený a osamelý. Hodná časť trate sa beží  za plnej premávky na frekventovanej ceste. Je to ďaleko, je to od ruky, náročné na cestovanie, tu som bola 4 –krát.

Liptovský maratón, Liptovský Mikuláš

Kedysi bol štart aj cieľ na štadióne v Palúdzke (je to časť Lipt. Mikuláša), neskôr sa štart preložil priamo do centra na námestie s cieľom pred plavárňou, kde bolo a je  všetko dianie okolo maratónu (prezentácia, šatne, občerstvenie).

Trať v podstate kopírovala – kopíruje brehy Liptovskej Mary, beží sa takmer na koniec priehradného múru, kde býva otočka. Užijete si vyčerpávajúce stúpania i zbehy, trať je členitá. Posledné dva roky sa rámcove beháva aj polmaratón, ktorého zaradenie sa organizátorom celkom osvedčilo. Myslím si, že aj občerstvenie sa už ustálilo na dobrej úrovni. 

Keďže termín pripadá na druhú polovicu novembra, počasím vie poriadne prekvapiť. Zažili sme tu krutú snehovú fujavicu, hmly… a napokon aj prekrásny slnečný deň. Keď si k tomu vybavíte panorámu Vysokých Tatier, je to krásny zážitok.

Samozrejme že ani Liptovský maratón neobišli krízy, zmeny trati, úpravy. Napr. keď  nebolo dovolené bežať po priehradnom múre = vraj statika?!? Nie je to však podstatné. Nás zaujíma, že maratón napriek viacerým krízam žije. Ja som tu trápila svoje nohy, ktoré nemajú radi kopce, 11-krát. 

Maratón Perla Karpát, Trenčianske Teplice

Už boli 4 ročníky, ale až v minulom roku sa mi sem podarilo prísť po prvýkrát. Maratón pekný, na môj vkus príliš veľa a veľkých „stupákov“… ale veľmi zaujímavý, nie nadarmo sa mu hovorí Perla…

Komorná atmosféra, v podstate všetko stojí a padá na dvoch ľuďoch.

Po tomto poslednom ročníku (bežal sa po čiastočne zmenenej trase) sa ozvali hlasy, že maratón je kratší, ako by mal byť.

Eva Seidlová
prezidentka Slovenských sběračů maratonů
145 maratonů a ultramaratonů
MMM Košice 1987 za 3:07:31