Gravitácia je základnou veličinou, ktorá nás sprevádza pri každom kroku na Zemi. Schopnosť vymedziť sa voči gravitácii a uvedomiť si vlastnú tiaž je elementárnym predpokladom pre osvojenie si takých komplexných pohybových zručností, akými sú chôdza alebo beh. Proti gravitácii nemá zmysel bojovať, môžeme ju naopak využiť a naučiť sa s ňou kooperovať.

Pozorujme malé deti, ako efektívne a uvoľnene sa pohybujú, behajú, dýchajú. Prečo to nie je také samozrejmé pre nás dospelých? Čo spôsobí, že strácame schopnosť byť takí účinní pri pohybe?

Použijem slovo stres ako synonymum pre všetky vplyvy, ktoré nás oberajú o schopnosť relaxovať a sústrediť sa. Naša životná cesta od malého dieťaťa po dospelého jedinca sa odráža v našom prístupe k životu, duševnej kondícii i fyzickom výzore.

Cesta využitia gravitácie pri behu je cestou najmenšieho odporu. Aby sme vedeli s hmotou a hmotnosťou svojho tela účinne pracovať, je potrebné naučiť sa ho vnímať. Vnímať vlastné telo vyžaduje schopnosť sústrediť sa a schopnosť relaxovať (uvoľniť sa). Pokiaľ splníme tieto základné predpoklady, sme pripravení naučiť sa znovu behať ako malé deti.

Relaxácia znamená dýchanie. Dýchanie znamená postoj. Správny postoj umožní optimálne využiť kapacitu pľúc. Pomocou jednoduchých cvičení môžeme účinne eliminovať nepatričné napätie spôsobené nesprávnym postojom a umožniť tak lepšie využiť objem pľúc.

Lepšie dýchanie predstavuje viac kyslíka pre naše svaly – to je základ pre ich prácu.

Ako náhle sa uvoľnene nadýchneme, môžeme sa sústrediť na uvoľnenie celého tela. To nám dovolí začať vnímať jeho „váhu“. Zostať uvoľnený je tiež najjednoduchší spôsob, ako predísť zraneniu. Pomôže nám vhodná rozcvička kombinujúca uvoľňovacie cviky pre celé telo.

Energeticky úsporný beh s využitím gravitácie by mal byť behom bez zranení a s minimálnou námahou. Využívame premenu gravitačnej sily na energiu dopredného pohybu. Ide o kontrolovaný pád, kde nohy vyvažujú náklon tela dopredu a vzniká dynamická rovnováha. Učíme sa akou frekvenciou bežať, ako nájsť optimálny pohybový vzorec. Učíme sa nastoliť uvoľnenú rovnováhu.

Chodidlá sú miestom kontaktu s povrchom Zeme. Nie náhodou sa na nich nachádzajú tisíce nervových zakončení, ktorých úlohou je sprostredkovať mozgu čo najviac informácií o teréne, po ktorom sa pohybujeme. Keď sa obujeme, vsunieme medzi naše chodidlá a terén izoláciu, ktorá (v závislosti na svojej hrúbke a vlastnostiach) tento tok informácií limituje a skresľuje. Celý náš pohyb sa odvíja od analýzy vnemov z povrchu, po ktorom bežíme. Čím kvalitnejšie údaje, tým lepší pohyb, menší impakt, lepšie tlmenie. Preto by sme mali behať bosí.

Súčasná civilizácia a prostredie miest prináša nové výzvy v oblasti povrchov pre beh a riziká vyplývajúce najmä z mechanického a chemického znečistenia. Preto pri behu nosíme bežeckú obuv. Minimalistická obuv je taká, ktorá zachováva konštantnú hrúbku podrážky po celej dĺžke chodidla a jej materiál poskytuje minimálne tlmenie. Zároveň sa snaží poskytnúť nohe dostatočnú slobodu pre prirodzené fungovanie.

Všetky vyššie popísané faktory (a som si istý, že ešte mnohé iné) ovplyvňujú spôsob, akým beháme.

Behám naboso alebo v minimálnych topánkach. Praktizujem jednoduché cvičenia, ktoré mi pomáhajú vylepšiť jednotlivé zložky techniky, behať radostne, uvoľnene, bez zranení a námahy.

Cesta elementárnej disciplíny pri tréningu a rešpektu voči sebe samému a vlastným limitom je univerzálnou cestou pre život. Rád rozpoviem o tom, ako sa snažím po tejto ceste kráčať. Mojou ambíciou je inšpirovať druhých pri hľadaní vlastnej cesty, ako sa vyjadriť pohybom a obohatiť svoj život.