>> Brutto, 21. 06. 2016 12:47:09

IMHO to jsou 2 ruzne potencialne skodlive procesy – vedle oxidace potrebujes eliminovat/po­tlacit/zpomalit i biologickou kontaminaci

>> jm1, 21. 06. 2016 12:58:07

Jasné, chápem. Ono aj pri lanovych (lnenych) semienkach je zname, ze tepelna uprava im nerobi dobre (z hladiska zachovania ALA), ale viem, ze to je uz iny pribeh :)

>> Brutto, 21. 06. 2016 10:59:59 Tebe zbavit obav není lehké, ale vem si že bez nějakého ohřevu nejde ten olej z živočišných tkání rozumně dostat – i ten správný olej musel něčím takovým projít. Z rostlin to jde lisovat, protože jejich buněčné skelety jsou z polysacharidů, které tvoří tuhou matrici, něco jako houbu, ze které se to dá vymačkat. Ale buněčné stěny u živočichů jsou převážně lipidové, jsou měkké a lisováním by z toho byla jen smíchaná kaše.
Nejspíš nějaké postupy pro zastánce syrové stravy budou, ale asi to nebude moc používané. Neřešil bych to, míru degradace při cca bodu varu považuju za přijatelnou. Problém skladování rybího tuku je hlavně v oxidaci, jak píše JM1 – i v uzavřené lahvi reaguje vzduch pod uzávěrem. Se divím, proč se na to nepoužívají obaly, ze kterých by to teklo, aniž by tam musel vnikat vzduch. Něco jako tuby, nebo vaky na víno, tam je to pořešené, zřejmě problém chuti chlastu je zásadní priorita, proti tomu na nějakou zdravost potravin se dlabe 

medved grizzly to ma nastudovane, clovek je nejak obmedzeny:

stat po kolena v ladovej vode vodopadu a nechat si zive lososy skakt rovno do huby kym sa nezoxiduju

>> jizby, 21. 06. 2016 13:23:59

Jaj, nechcel som aby to tak vyznelo ze mam obavy, uprimne, je mi to dost jedno, len ma to tak zaujalo. Ale fakt dakjujem za obsirnu odpoved, zasa som o nieco mudrejsi :)

>> rudo, 21. 06. 2016 13:26:42

No minule som takto stal u svokra v potoku ked nasadili pstruhy a jedine co som chytil bol vlk :)

V té plechovce tresčích jater není vzduch? To to plní v N / CO₂?

Navíc jsou tam větší problémy (PCB), než zoxidovaná ALA.

>> oblivion, 21. 06. 2016 14:42:43

No… prave od tejto firmy mam vacsiu cast trescich jater a vsetky sardinky a makrely vo vlastnej stave, nakolko su najviac dostupne :( Ach… nedostatocne studium… etikiet

>> Brutto, 23. 02. 2016 09:14:39

*No ja som hovoril o brokolici, to mam stopnute, ze v normalnom hrnci je chrumkava do troch minut, ked ju tam nechavam viac, tak uz to nie je ono a rozvara sa, preto som sa cudoval :) Ostatnu zeleninu (aj zeler) varim v normalnom hrnci priblizne 10 minut (okrem strukovin), to mi uplne staci a tolko aj vydrzim :) *

Dlhšie som tu nebol, málo času na čítanie/pisanie, len sa krátko vrátim čo sme sa bavili o tlak.hrnci, nejak ma totiž napadlo že či si postrehol Brutto, že síce spomínam tlak.hrniec, ale zeleninu (hlavne zeler, brokolica) v nom robím výlučne na pare, naspodu ten držiak na knedle, napsodu trosku vody a 2:30 v tej pare a je to ready, sa mi zdá šetrné celkom .....

Skusim sa vrátiť k Bruttovmu experimentu, a budem rád keď sem postnes Brutto nejaké aktuálne sumáre z pretekov čo si šiel. Ja chcem zareagovať hlavne na Rudov názor o trénovaní hlavnr pri nízkych S, a popíšem osobne ako to túto sezónu vnímam/cítim. Hlavne sa stožňujem s Bruttom, v tom že ak chceš natrénovať rýchlosť (aj to aj na dlhšie preteky ako napr. half IM) nefunguje to sa plentať na 80gr S/den, a trénovať furt len v aerob.režime. To som dlhšie skušal, a malo to a má samozrejme benefit vytrvalostný, ale strácaš rýchlosť, resp., pri nižších S, som nebol schopný odtrenovať ani požadovanu kvantitu treningov za týždeň a už vobec nie seriozne intervaly. Ako som prečítal Bruttov experiment, tak som to skusil čiastočne dvihnuť, na cca 140–170gr/S/den (to už po odrátaní vlákniny), a už to začalo funogvať. A hlavne čo registrujem, napr. pri behu je fakt že 5:00 – 5:10 bežím v pohodičke akoby donekonečna, ale pri intervaloch blížiacich sa k 4:00 to je strašne na krv pocitovo, a nižšie si to ani neviem predstaviť, teda nešlo to pri S 100–120gr/deň, ked som pridal do stravy napr., quinou do jogurtu stvarohom, prípadne trochu ryže, alebo večer 2 male zemiaky k rybe ..... Je to teraz už kus lepšie, ale mne sa tá rýchlosť vytratila nízkymi S. Tym chcem len povedať že ked niekto chce bežať rýchlo napr. krátky triatlon, alebo 10k si struhnúť tak potrebuje aj v danom cieľovom čase napr 3:50 trennovať, a teda v treningu v kratších časoch, a rýchlejšie … A mne to nefungovalo, aj som sa pri tempe blížiacemu 4:00 neskutočne trápil, a ešte to nie je stále ono ........ akoby srdce a nohy teda, ako som na tukoch, zabudli fičať rýchlo a znovu sa to učím. Mne asi osobne vyhovuju tie S, take stredné, píšem to len ako doplnenie názoru k bruttovi a jeho eperimentu …

>> vincent_vega, 08. 07. 2016 22:49:38

rychlost sa ale trenuje v rezimoch do 8 sekund a do 20 sekund a ku tomu sacharidy netreba

je to ciste na ATP a len treba dat telu dostatok casu medzi jednotlivymi usekmi

dlhsie behy v tempe pod ANP, to nie je rychlost, to je iba schopnost, bezat pri rychlosti ovela pomalsej ako je ta maximalna, ale v anaerobnom rezime ale blizko ANP z aerobnej strany

a tam treba cukor

ale to netreba vibec trenovat cely rok na to staci poslednych 6 tyzdnov, tak sa to storocie praktizovalo s anaerobnou fazou a fungovalo to

pisem to casto, ze trenink iba aerobny nikam nevedie a ze podstatna sucast je alakticky trenink a to oboch zakladnych zloziek, rychlosti a sily

ale v cistom stave, teda rychlost ako taka (bez trenovania anaerobneho tema)

a sila ako taka, bez anaerobnej vydrze (ako to robia kulturisti s 8–15 opakovaniami pocas 60–90–180 sekund)

alakticky a aerobny trenink sa da robit cisto

anaerobny trenink ak ma byt vo vysokom tempe sa robi na cukor (aj ked je diskutabilne ci to nie je len casova skratka a ci sa k tomu neda dopracovat trpezlivostou.

>> rudo, 09. 07. 2016 10:46:50

rozumiem ťa, ale fakt pocitovo mi nepomáhalo keď som behal napr. jogg hod, a na konci 2×10×100m medzi tým chodza … tým som trénoval rýchlosť, ale nefungovalo to tak ako keď teraz behám dlhšie úseky pod ANP … a hlavne ide o to, že pokiaľ bolo tých S málo, u mňa sa to vzhľadom k kvantite tréningov odzrkadlilo v neodtrénovaní toho čo som potreboval, napr. som mal štvrtok trail 1:15 svižne, piatok ráno swim, poobede bike rovina 2 hod, a ked som na tretí deň išiel bike (so skupinou) tak som sa ich nevedel udržať ani v malých brdkách, tepy nízke, v kopci 125 ! waty isto žiadne, odkrutil som to ale proste tam chýbali S k tým tukom na ktorých som šiel … Keď som pridal tých S, tak sa mi to už nestáva tak často, aj ked stále ju u mňa pri jazde v skupine typické že svižné dlhšie brdky mám problem sa udržať … V strave sa stále hľadám samozrejme, zdravotne benefitov NSS na nezaplatenie. A aj chutí mi, s tým mám problém práveže …

A ešte jedno som sa chcel spýtať tých čo skúšali superstach. Skúšam od Vlada Zlatoša ich produkt sport energy kde je SS. Prvotne som mal v dlhých vytipovaných tréningoch z toho dobrý pocit, šiel som 3–4 hod skialp Chopok 3× a pod, a držal som stále svižné tempo, registroval síce nižšie tepy, ale to som pripisoval že to tak má byť, pri SS. Avšak prvý pretek Goralman, a sklamanie z SS, teda swim som neplával tiež nič moc, ale aspoň pocitovo to bolo ok, ale ako som sadol na bike ..... nešlo to vôbec do výkonu/tepov/rýchlos­ti, pocitovo som tlačil čo to šlo, tepy furt len okolo 140! waty 170–180 (cieľ na moju výkonnosť bol 150–155tepy a waty cez 200, ešte spresním tepy max cca 190), samozrejme ma predbehlo asi 30–35 pretekárov, hlavne prvých 30–50min úplná katastrofa. Samozrejme sa to potom zlepšilo a chytil som sa ale až na behu, ten bol výživný tam som získal späť možno 20 pozícii. Len teraz neviem či ešte skúšať ten SS, lebo ak ma to brzdí ísť do výkonu … tak na to kašlem. Samozrejme tam mohli zohrať úlohu aj iné faktory, čo nevylučujem, ale vzhľadom k nízkym tepom aj pri zimných tréningoch kde som SS skúšal sa prikláňam k tomu že to u mňa nefunguje.

Najprv ku SS. Skusal som Vitargo, co je dost podobne, isiel som nanho Lazovu stovku, v kombinacii s Cocohydrom samozrejme. Dost co ma stvalo, ze mi pomerne vyrazne zalepilo kamelbag, ale to je nepodstatne. Pocitovo v pohode, ale ziadne zazraky. Lazovicu som bral ako test, takze nesiel som to uplne naplno, ale vyslo mi to nad ocakavanie, bolo to akurat na konci mojho experimentu. Potom som uz drzal sach a zhruba 100 az 150 g denne a fungovalo to aj s treningom, kde som mal okolo 120 az 150 km tyzdenne, ale uz aj s vyraznou rychlostou a kopcami. Silva Nortica som si stanovil ako vrchol tohoto polroku a vyslo to super, fical som tam ale uz aj na gely (asi 8) okrem cocohydra. Tri tyzdne na to som bol na horskom maratone v pekelnom teple 50 km a 2000 + a dopadlo to hrozne. Uz po 10 km som citil, ze katastrofa a poprvykrat som sa na pretekoch zacal zaoberat myslienkou to vzdat. Stretli ma snad vsetky druhy kriz, ake existuju, od pichania vo vsetkych bokoch, cez smad, tocenie hlavy az po podlamujuce kolena. Strasne nieco. Z frustracie som do seba v druhej polke tlacil gely po 20 minutach, ale nemyslim, ze by mi v niecom pomahali, nastastie su to dost prirodne veci, takze ziadne zaludocne problemy nenastali. Ale bol som velmi prekvapeny, myslim vsak, ze to asi sposobila kratka pauza po 90 km ultra zabehnutom dost na krv. Ale zato priroda krasna, vobec nelutujem, ze som sa rozhodol dokoncit. Ale posledne kilometre lahkeho netechnickeho zbehu, mtore som mal za 5 min na km namiesto nejakych 3:40 boli dost deprimujuce :))). Inak co sa tyka superkompenzacie, nedavno ju velmi uspesne vyskusal aj Radek B. a pochvaloval si, spravil si osobak na maratone. Ja som bol teraz 2 tyzdne na all inclusive rodinnej dovci, kde zom vsak aj tak nabehal cez 200 km a ktomu aj dost v kopcoch, okrem toho aj plavanie kazdy den, ale ta stravaaaa… Myslim, ze Peter K. by bol na mna hrdy. Odhadom 400–500 g sacharidov denne haha, skoro ziadne tuky a lepku hromady. Ale malo to velmi dobry plyv na regeneraciu. Kedze som musel svoje treningy zhrnut do jedneho za den, tak som mal vzdy cez 20 km vybehy, takze dost nakladacka, ale kazde rano to islo ako nanovo. A to som sa nikdy nevyspal, kedze som muzel do polnoci este s deckami fungovat na diskoteke :))) V sobotu idem na NTS, ale pojdeme asi iba polovicu a langzam, kedze partak tak rozhodol (mne to vobec nevadi), no system stravovania teraz nemienim menit (uz som dal na ranajky krupicovu kasu s medom:))).

>> vincent_vega, 09. 07. 2016 11:45:36

lenze, ked trenujes NSS svoj system, nemozes ist skupinove treninky a tahat tempo s cukrikarmi, to uz je prisposobovanie sa inym ludom a nuti ta to menit.

Celkom zaujimave: https://www.vladozlatos.com/…-dostat.html?…

Najviac ma zaujala veta: „domnievame sa, že čím viac človek na svojom tele (v bunkách) vybuduje zdravo fungujúce mitochondrie, tým horšie sa mu bude neskôr dosahovať glukózovo / ketogénny index 1:1 (t.j. hodnoty glukózy aj ketónov rovnaké, čo sa zatiaľ považuje za najúčinnejšiu metabolickú zónu)“

Tak nejak mi z toho vychadza, ze to, na co som prisiel pri mojom amaterskom experimente – teda ze je treba cukor drzat trochu vyssie , ale nie zas tak moc vysoko – je naozaj ta spravna cesta :)

Okrem toho ma zaujala infoska o tych umelych ketonoch… Tak to uz je sila. Ako k tomu prideme my „stara skola“, co sa do ketozy tvrdo dostavala tri mesiace :)))

>> Brutto, 22. 07. 2016 12:18:32 …Celkom zaujimave…

Bez prihlaseni (ktere absolvovat nechci) to dava „iba 773 slov z 3238 slovného článku“.

Zrejme dobra metoda, jak prilakat klienty …

>> jm1, 22. 07. 2016 12:49:58

Jaj, tak to som nespomenul, sorry, ja som tam prihlaseny, nikdy som ich klient nebol a ani nebudem :)

>> Brutto, 22. 07. 2016 12:18:32

• Najviac ma zaujala veta: „domnievame sa, že čím viac človek na svojom tele (v bunkách) vybuduje zdravo fungujúce mitochondrie, tým horšie sa mu bude neskôr dosahovať glukózovo / ketogénny index 1:1 (t.j. hodnoty glukózy aj ketónov rovnaké, čo sa zatiaľ považuje za najúčinnejšiu metabolickú zónu)“

Tak nejak mi z toho vychadza, ze to, na co som prisiel pri mojom amaterskom experimente – teda ze je treba cukor drzat trochu vyssie , ale nie zas tak moc vysoko – je naozaj ta spravna cesta :)*

trochu tuším ale upne nerozumiem o čom Zlatoš píše. Článok som si prečítal celý. (ja som u neho zase kúpil superstach čo som tu spomínal, a nemyslím že by to bola nejaká zloba byť ich klientom)

skus Brutto vysvetliť podrobnejšie ten pomer, a mierne vyššie sacharidy, nechápem myšlienke …

A našiel som zaujímavú info k tepelnej úprave zeleniny :

V pečených zemiakoch je oveľa viac vitamínu C ako v surových! ► Keď brokolicu varíte vo vode, stratí až 97 percent vitamínov, prípravou v pare iba 11 percent. ► Varená mrkva, kapusta, špargľa, rajčiny a paprika obsahujú asi o tretinu viac anti-oxidantov ako za surova. ► V rajčinovej omáčke, varenej 30 minút, zjete o 35 percent viac lykopénu ako v rovnakom množstve surových rajčín. ► Nemá zmysel jesť surovú mrkvu pre betakarotén, pretože ho využijete len z varenej. ► Dusený špenát a sparená brokolica obsahujú o 30 percent viac karotenoidov. Za surova nejesť!

zaujala ma tá brokolica ktorú ja často parím, ale zdá sa mi zase ustrelené že by varením stratila 97% vitamínov ? Blbosť …

>> vincent_vega, 25. 07. 2016 21:22:02

zaujala ma tá brokolica ktorú ja často parím, ale zdá sa mi zase ustrelené že by varením stratila 97% vitamínov ? Blbosť …

ja som varieval brokolicu v polievke a zjedol som potom vsetko aj brokolicu aj to vyvarenu vodu

zrejme chcu povedat ze pri vareni sa vsetky vitaminy dostanu do vody a samotna brokolica uz ich nema v sebe.

tazke ide o to ci zjes-vypijes aj tu vodu-polievku alebo len vytoahns uvarenu brokolicu z vody a vodu vyhodis

>> rudo, 25. 07. 2016 22:20:41

Jsi si jistý, že ty vitamíny zůstanou ve vodě, tedy nezničí se vařením? Já nevím – vážně se ptám… taky piju i ty vývary, protože jsou dobré, ale či tam je všetko, čo zmizlo z brokolice?

>> MartiNo, 26. 07. 2016 09:43:31

varenim se asi nici vit C, jinak nevim

a je jasne ze kuli C se varuit nebude, na druhe strane surova brokolice se neda jist v takovem mnozstvi aby se potreba C pokryla

a tez si myslim ze lidi pouzijiji termin „vitaminy“ a mysli se tim ledacos i aromaticke latky, mineraly a jine mikronutriety

a vitaminy – treba E a jine musi jist s tuky aby se vstrebali

a taky varenim se znici bunicina – bunkeve steny a muzes se k tem vitaminum a mineralum taku dostat v brise, v surove je riziko ze ro tebou jenom projde

ja byl kxysi taky vitarianem i vasnivym

ale pak jsem se rozhod ze ta enzymova teorie muze taky byt hezka pitomost

a zacal jsem znovu varit.

>> rudo, 26. 07. 2016 10:12:49

„ledacos i aromaticke latky, mineraly a jine mikronutriety“ jo, tak ty v té vodě budou, a céčko si dám v čerstvé citronové šťávě, to dá rozum… Díky za názor.

>> MartiNo, 26. 07. 2016 09:43:31 …nezničí se vařením…

Nakupujte u odborniku:Ef­fects of different cooking methods on health-promoting compounds of broccoli 

1. Raw;
2. Boiled;
3. Streamed;
4. Microwaved;
5. Stir-fried;
6. Stir-fried/boiled

>> vincent_vega, 25. 07. 2016 21:22:02

zaujala ma tá brokolica ktorú ja často parím, ale zdá sa mi zase ustrelené že by varením stratila 97% vitamínov ? Blbosť …

podle mě se jedná o vit.C, což je klidně možné…

brokolice je zelenina, kt. se má konzumovat vařená i syrová teplem se sice ničí enzymy, kt. čistí játra od karcinogenů, naopak když ji uvaříš, tak se v ní teplem vytvoří fytonutrient indol, kt. ochraňuje buňky v těle, ještě než se změní na zhoubné…takže tak i tak. Obecně se doporučuje všechnu košťálovou zeleninu ( kapusta, zelí, květák, brokolice ) jíst syrovou i vařenou. Jsou to nejzdravější zeleniny vůbec.

>> Pohoda, 26. 07. 2016 11:28:03 …když ji uvaříš, tak se v ní teplem vytvoří fytonutrient indol…

Co si neoverim (pramen o 2 prispevky nahore), tomu neverim  :

>> jm1, 26. 07. 2016 11:40:17

Jak jsi to ověřoval?

>> MartiNo, 26. 07. 2016 11:53:54

Priznavam, overovaci HPLC (re)analyzu jsem nedelal … 

>> jm1, 26. 07. 2016 12:08:39

Tuším ani tu odkazovanou analýzu jsi nedělal – jako o nic nejde, jen, že stále je to otázka důvěry v to, co někdo někde publikuje. Pohoda má své zdroje informací (tuším z farmaceutické fakulty), ty máš své zdroje… takže „co si neověřím“ se mi zdá jako nepřesné vyjádření. Spíš „čemu věřím, tomu věřím“ 

>> MartiNo, 26. 07. 2016 12:21:35 …zdroje informací (tuším z farmaceutické fakulty…

NO PRAVE.

Vetsina VS pedagogu rozumi (IMHO ) do nejmensich detailu jen tomu, co sama vedecky dela. Ostatni informace se prinejmensim castecne prebiraji od jinych. V lepsim pripade z puvodnich vedeckych praci (=jde o originalni EXPERIMENTALNI vysledek), v pripade horsim se cituje z praci citujicich jiz nekde citovane (= publikacni model „ticha posta“  ).

A … obcas se do retezce „vloudi chybicka“  – viz treba pomerne znama story „myth inside the spinach myth“ : A Tale of Spinach, Citations, Nutrition, Epistemology

…Be warned therefore, authors who do not research the sources of supposedly “known facts” risk misleading themselves and others…

to su kecy, skusal som to, ale cez fajku som sa spenatu z konzervy nedokazal napit

>> rudo, 26. 07. 2016 14:29:58

Takhle se na to musi:

>> jm1, 26. 07. 2016 15:01:53

to nejde s fajkou som prestal ked som mal 15 a teraz ked mam rozum nejdem zacinat spenat aj tak mame zmrazeny, ziadne konzervy