Legenda o slovenských maratonech (1.díl)

Keď sa to tak vezme, na takom malom území, ako je Slovensko, máme pomerne veľký počet maratónov. Resp. mali sme. Škoda, že sa mi niektoré nepodarilo absolvovať a pravdepodobne už ani nepodarí.

Teraz by som každému chcela venovať niekoľko riadkov. Maratónov je to dosť, tak naozaj len pár slov ku každému. Jedná sa vyložene o môj subjektívny pohľad. Samozrejme, čo účastník, to iná skúsenosť, iné pocity, iné názory…

Medzinárodný maratón mieru, Košice

Bol to vôbec môj prvý maratón v živote a bolo to v roku 1984. Bola to trať, ktorá sa bežala z Košíc do Sene a späť, známa vždy prítomným vetrom. Štart i cieľ boli na veľkom štadióne Lokomotívy Košice. V tom roku a v ten deň hrozne pršalo, štadión bol pod vodou a tak bol štart preložený na cestu. Na absolvovanie prvého maratónu v živote to boli kruté podmienky, samozrejme i pre ostatných.

Keď košickí organizátori otvorili maratón pre širokú masu bežcov, vedeli vytvoriť kvalitné podmienky pre všetkých. Ale tak ako prísne dbali pri prezentácii na predkladanie potvrdení o zdravotnom stave (napokon vyšetrenia aj sami robili na mieste – a bola som svedkom, že bežcov nepripustili na štart), rovnako prísne dodržiavali časový limit pre dobehnutie do cieľa. Kto to nezvládol a odmietol nastúpiť do zberného autobusu v nádeji, že to predsa ešte len stihne, ten sa musel na štadión doslova dostať preliezaním cez zamknutú bránu. Ale pravidlá boli jasné.

Stará trať z Košíc do Sene a späť mnohým prirástla k srdcu a ťažko sa zmierovali s novými, niekoľkokrát menenými okruhmi v meste. Bolo to hlavne z dôvodu vytvoriť kvalitný mestský, rýchly a aj divácky príťažlivý maratón. Ja osobne som „z trucu“ nebola v Košiciach niekoľko rokov, samozrejme, teraz na MMM a jeho mestské okruhy nedám dopustiť. Určite, kde je veľká masa bežcov, stane sa, že sa niekomu nepáči to, či ono… ale ťažko v tomto prípade Košiciam niečo vyčítať.

Prezentácia v centre mesta, štartové balíky, sprievodné programy, ubytovanie, zabezpečená doprava od ubytovní na plaváreň – šatne, sprchy, zabezpečenie cenných predmetov, masáže, servis v cieli, WC,  odvoz na ubytovne. A naozaj veľmi pekné medaily. O vďačných, prajných a pozorných divákoch ani nehovorím. A kto si chce ešte zabehnúť aj kvalitný čas, vrelo doporučujem.

MMM Košice som absolvovala 12krát.

Kysucký maratón, Čadca (9.6.2007)

Vlastne tento maratón som chcela absolvovať ako môj prvý. Lenže stalo sa neslýchané – nevídané. Odpísali mi, že moja prihláška prišla neskoro a tak maratón nemôžem bežať, peniaze za štartovné mi vracajú. Nuž v tej dobe, keď tam spolu nebežalo ani 5 žien a ani tých mužov nebolo veľa, to bolo dosť zvláštne takto odháňať účastníkov, ale nič sa nedalo robiť. Tak som prišla o prvý maratón v Čadci. 

Napriek tomu som tento maratón bežala 9krát. Rada tam chodievam.

Štartuje sa na štadióne, absolvuje sa menší okruh pre divákov z mesta a potom systémom tam – a naspäť. Veľký záujem divákov po trati nie je síce, ale tí, ktorí sú – je sobota, čas svadieb, vám veľmi prajne ponúkajú tekuté svadobné dobroty.

Ani sa to nezdá, prvá polovica trate nebadane stúpa, druhá klesá, takže sa dá celkom slušne zrýchliť.

Organizátorom ani niet veľmi čo vyčítať. Šatne, sprchy zabezpečené na plavárni, občerstvenie po trati i v cieli je na úrovni. Každému tričko i nejaké drobnosti. Atrakcie i sprievodné programy – ako všade, podľa možností a „záštity“ z vlády.

 Trochu vadí hádam čas štartu – popoludní o 15 hod., kto nie je „motorizovaný“ niet nádej na žiadny spoj. Hlavne v dnešnej dobe. 

Malokarpatský maratón, Trnava

Napriek tomu, že trať mi nesedí, absolvovala som ho 12krát. Trať je príliš členitá, rozťahaná po dedinách. Dosť veľká časť sa beží po veľmi frekventovanej ceste, čo nie je vôbec príjemné. Skôr nebezpečné. Občerstvenie v norme. Netreba byť rozmaznaným.

Sú to obyčajne aj každoročné maj­strovstvá vysokoškolákov Slovenska. Ale tých zasa veľa nebýva. Je celoslovenským trendom „prestárle“ pole maratóncov. A hlavne v Trnave nebýva ani tých veľa, pretože: je po MMM, je pred Liptovským maratónom… a dokonca v tú istú sobotu sa konajú majstrovstvá Slovenska na 50 km v Žiline (Deň supervytrvalca). Je tak už niekoľko rokov za sebou a naozaj je to veľká škoda, že organizátori sa nemôžu – nevedia dohodnúť.

Za zaplatené štartovné dostane každý balíček, kompletný obed, šatne, sprchy, plaváreň – pohoda.

Eva Seidlová
prezidentka Slovenských sběračů maratonů
145 maratonů a ultramaratonů
MMM Košice 1987 za 3:07:31