Náročnost závodu dokládá skutečnost, že celkový počet startujících byl 320. Je to dáno nejen tratí samotnou (délka 246 km), ale náročným výškovým profilem s jedním téměř horolezeckým úsekem. K tomu je třeba přičíst i značné horko a přísné časové limity pořadatelů. Kdo totiž nesplní dílčí časové limity pro jednotlivé kontrolní stanice, je bez milosti stažen ze závodu.

Slavomíru Lindvaiovi jsme položili několik otázek:

Čím tě Spartathlon zaujal natolik, že ses ho chtěl zúčastnit? Vždyť zprávy některých běžců, kteří se ho v minulosti zúčastnili, by mohly člověka spíše odradit od účasti…

O Spartathlone som prvýkrát počul v roku 2002 na MUM maratóne v obci Sloup, kde mi Jan Ondruš, ktorý ho úspešne absolvoval, rozprával, že je to strašne extrémny, náročný, jedinečný, legendami opradený ultramaratón. Že samotná účasť na ňom je už víťazstvom. Má svoje pravidla, neopakovateľnú atmosféru, že je proste naj a teraz mu dávam po jeho absolvovaní za pravdu.

Jak jsi závodu přizpůsobil svoji přípravu v tréninku?

Samotnú prípravu som začal v mesiaci júl – august. Za mesiac júl som nabehal cca 700km a mesiac august cca 1000km. Pri predpokladanom počasí, ktoré malo panovať v Grécku počas Spartathlonu, som sa snažil tieto kilometre nabehať v čase najväčšej páľavy od 12. do 15. hodiny, aby som telo a organizmus čo najlepšie prispôsobil podmienkam, ktoré tam mali byť, a ako sa ukázalo, aj boli, teda horúčavy. Dosť som trénoval beh v kopcoch, napr. v obci, kde bývam (Mala Ida), máme za dedinou na hlavnej ceste asi také 1km stúpanie s asi 200metrovým prevýšením okolo lesnej cesty. Tak napríklad pri jednom tréningu som 30krat to stúpanie vybehol a po lesnej ceste znova zbehol dole, takže dokopy to bolo asi cca 60 km, z toho 30 km v kopcoch, náročne, ale oplatilo sa.

Jaké další přípravy byly nutné mimo tréninkový plán?

Tak predovšetkým som musel dát dokopy podporný team, ktorý mi vrele odporučil jediný Slovak, ktorý ho veľmi úspešne absolvoval, Milan Furín; v roku 1993 skončil vtedy 3. časom 28:51:37 hod. Povedal, že ak chcem Spartathlon zabehnúť nejakým skvelým časom, tak bez podporného teamu nemám nárok, s čím musím iba súhlasiť, nakoľko bez svojho teamu by som neuspel. Vďaka za môj výkon patrí predovšetkým im, a to menovite: Marian Michalík – šofér sprievodného auta, Michal Serecín – manažér celej akcie, Imrich Šoltis – masér, Ján András – hlavní sponzor, Titus Andras – tlmočník, Ľudovít Janočko – fyzioterapeut. Vďaka vám…!!!

Jaký byl průběh závodu?

Mne osobne pretek vyšiel perfektne, ale obavy som mal stále od začiatku až do cieľa, aby sa mi nič nestalo kvôli extrémne náročnej trati.

Zaznamenal jsi nějakou vážnější krizi?

Možno to bude znieť neuveriteľne, ale nemal som žiadnu krízu, celý pretek som odbehol v absolútnej pohode.

Co na tebe udělalo nejvíce dojem?

Dojem na mňa spravil najprv ten kopec Sangas, niečo neuveriteľné, a potom samotný dobeh do cieľa v Sparte, atmosféra a rituál – pitie vody z krčaha, ktorý vám podá sparťanské dievča preodeté za grécku bohyňu, pohladenie, pobozkanie nohy sochy kráľa Leonidasa a vavrínový veniec, ktorý vám na hlavu položí primátor, starosta mesta Sparta, to sú chvíle, keď mi naskočia zimomriavky a na to sa ťažko zabúda.

Budeš se chtít znovu zúčastnit?

Viem, že hovorí sa „nikdy nehovor nikdy“, ale teraz je ešte všetko dosť čerstvé, som pod vplyvom emócií a dojatia. Ale povedal som si, že raz stačilo, takže asi nie. Ale kto vie – možno o pol roka zmením názor!

Slavo, děkuji za tvé odpovědi a přeji mnoho zdraví a dalších běžeckých úspěchů.

Slavomír Lindvai se zaměřuje především na ultramaraton. Mimo letošní Spartathlon (jímž vytvořil nejlepší slovenský výkon a zlepšil dosavadní nejlepší slovenský výkon Milana Furína) si Slavo nejvíce cení 16. místa v běhu na 100 km ve Winschotenu v roce 2004, kde dosáhl času 7:04:32. K dalším úspěchům patří: 24. místo na MS na 24 hodin v Taipei (225,910 km), je několikanásobným mistrem Slovenska na 50 km (osobní rekord 3:04:35).

Článek na serveru Korzár

Článek na serveru 42195.sk 

Video na YouTube

Výsledky

Profil Slavomíra Lindvaie v běžeckých tabulkách